Simon Ernő, Kassa:
Mivel a II. világháborúban 6 hétig tartó harcok során sok irat és
feljegyzés megsemmisült, ezúton adom közre édesanyám elmondása alapján, az alábbiakat:
Harangszentelés Jánokon 1924-ben.
Késő őszi hűvös napon
a
Szepsi vasútállomástól
a harangokat az erre a célra összeállított szekéren, hatos ökrös fogattal vontatták Jánokra. A szekér
két oldalán fehér ruhába öltözött
koszorús lányok kísérték a virágfüzérrel feldíszített harangokat. A templom
előtti téren a következő versel köszöntötte az akkor 14 éves Visnyiczki Ilona –
az érkező harangokat:
Fel a szívekkel, írta Tárnai István
Amikor fellobbant a nagy tűz a Földön
Parancs volt a harcban minden ember öljön
És gyilkos érctorkok bömbölő szavára
Százezrek pusztultak, omoltak halálra.
Kevés volt az ágyú, nem ölt még eleget,
S a vér mezejére ekkor Ti mentetek
Ti szentelt harangok holott hirdettétek
Szeretni kell egymást, embert ölni vétek
Azt adta oda mit legjobban szeretett.
A vándor harangok így hagytak el minket
És a régi helyre vissza sohase tértek.
Ám a hit hűséget a vallásos érzést
Az elvesztett csatát foszlánya nem tépték
A jótékonyságnak nemes sugallata
A jók adományát ismét összeadta.
A régi harangok helyén újak várják
Az Úr szolgájának szentelő áldását
És mire megkondul a három ércharang
Hiszem, érzem mint egykor a Szent-galamb
Béke olajágát hozta el számunkra
Ma az Isten felénk szeretetét nyújtja
Ti szóltok majd áldott harangok úgy nékünk
Mert szeretet által lehet boldog életünk,
Mert kit bosszú, harag, rút gyűlöltség vezet
Átok alatt nyögi az egész életet.
A Ti kongástok lesz intő példa arra,
Hogy a földi élet csak szenvedése harca
Kálváriás úton viszen minket oda
Ahol a boldogság nem tűnik el soha.
E szép nap melynek ma felénk ragyog képe
Magasztos ünnepnap megható emléke
Örökké élni fog lelkünk világában, nem enyészik
soha
Fel buzgó imával szálljon a hozsanna a csillagos égbe
Az örök jóságnak zsámolya elébe
Hogy testet ölthetett amit célul tűztünk
S valóra váltotta legszebb vágyunk, üdvünk.
Beküldte: Simon Ernő, Kassa
Kis harang : SELTENHOFER F. /Frigyes/ FIAI SOPRON
Közepes harang: JÁNOK ÉS PÉDER KÖZSÉG ADOMÁNYA
HEROLD RICHARD HARANGÖNTÖDE KOMOTAU 1924 /ma Chomutov/
Nagy harang: Felirat nélkül. A felső gyűrűn 5 kereszt / középkori harang
Diela majstra Konráda a jeho
nasledovníkov
Janík (rím. kat. kostol) - zvony -
A Harangokról bővebben, szlovák nyelven:
2.2.2013 - relácia o zvonoch v Janíku - adás a Jánoki harangokról.
Náš zvonársky cyklus po stopách
stredovekých zvonov zo spišskonovoveskej dielne majstra Konráda a jeho
nasledovníkov nás dnes privádza do obce neďaleko Košíc, do Janíka.
Obec Janík
z košického okresu leží pár kilomerov juhozápadne od neďalekého mestečka
Moldava nad Bodvou, pri hraniciach s Maďarskom. Patrila pôvodne
starobylému rodu Hunt-Poznanovcov a prvýkrát sa spomína v roku 1285, keď
sa jej zmocnili Omodejovci. V prameňoch vystupovala pod názvami ako Ianuk,
Jenk, Jánok, či dokonca Janov, keďže patrila tiež Jánokyovcom, a neskôr aj iným
rodom – Szirmajovcom, Péčiovcom, Véčejovcom či Ňáriovcom. Dedinu v 17.
storočí zničili Turci a musela byť znovu osídlená. Bola tu v stredoveku mýtnica,
a dodnes zachovaný je klasicistický kaštieľ z 19. storočia.
Rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne zo 14. storočia, bol
však prestavaný v 18.-19. storočí, odkedy má dnešnú podobu.
V súčasnosti
sa tu používajú vo veži kostola tri funkčné zvony, žiaľ už na nevhodný
elektrifikovaný pohon. Najmenší zvon má dolný priemer 33 cm, výšku 26 cm,
a bol odliaty vo firme Seltenhofer v Šoproni. Na zvonovom plášti nájdeme
plastické linky, geometrický ornamentálny pás, na plášti reliéf sv. Antona
Paduánskeho, aj lejársku signatúru firmy v kartuši. Pôvodcom tohto zvona je podľa
nej známa maďarská vysokoproduktívna zvonolejáreň Fridricha Seltenhofera. Jej zakladateľ -
Fridrich Kristián Seltenhofer, pochádzal zo zvonolejárskej rodiny
v Zittau, a do budúceho sídla firmy, do Šopronu, prišiel v roku 1813.
Jeho syn Fridrich začal aj s výrobou hasičských striekačiek, a koncom
osemdesiatych rokov 19. storočia viedli podnik už Fridrichovi vnuci - Fríďeš a Lajoš, od začiatku prvej
svetovej vojny už Fridrichov pravnuk. Na začiatku vojny druhej prešla továreň
na vojnovú výrobu, až kým bola v roku 1944 zničená pri bombardovaní.
Stredný
z trojice zvonov má dolný priemer 51
cm, výšku 42 cm, a bol odliaty v roku 1924 lejárom Richardom Heroldom
v Chomutove. Výzdobu zvona tvoria popri plastických linkách, ornamentálnom
rastlinnom páse, reliéfe Ukrižovaného na plášti zvona, aj lejárska signatúra
v maďarčine s datovaním zvona a dvojriadkový maďarský nápis, po
preklade: „Dar obcí veriacich z Janíka a Pédera, 1924“. Pôvodcom tohto
zvona je Richard Herold – český zvonolejár
nemeckého pôvodu, ktorý pokračoval v zvonolejárskej činnosti dielne Karla
Júlia Herolda, činnej od roku 1893. Dodával zvony do blízkeho Saska
a ďalších nemeckých krajín, a hlavne po prvej svetovej vojne, po
zmenách podmienok vo veľkej miere aj na Slovensko. Činný bol až do začiatku
druhej svetovej vojny, kedy skončil výrobu zvonov a po vojne splynula jeho
dielňa s Chotěbořskými kovodělnými závodmi.
Napokon
najväčší - stredoveký zvon má dolný priemer 64 cm, výšku 53 cm, má zachovanú
pôvodnú šesťramennú profilovanú korunu, a bol odliaty zatiaľ neznámym
stredovekým majstrom, predpokladáme však, že by mohol hypoteticky patriť aj do
okruhu dielne majstra Konráda nazývaného „Gaál“, a jeho nasledovníkov zo
Spišskej Novej Vsi. Určite si aj táto zvonolejáreň podobne ako mnohé iné dielne až do súčasnosti
odlievala „do zásoby“ zjednodušene zdobené zvony bez nápisov a výzdoby, ktoré
tak mohol zvonolejár ponúknuť ktorémukoľvek nenáročnému objednávateľovi bez
väčších problémov. Patrí tu aj náš janícky gotický zvon, ktorého výzdoba je
veľmi jednoduchá: v hornej nápisovej páske tvorenej
plastickými linkami nájdeme po obvode iba 5 drobných plastických krížikov, inak
má celý zvon hladký plášť, len jednu hrubú plastickú linku nad úderovým vencom.
Tradičné
ručné zvonenie na zvony, spojené s funkciou zvonárov je našim spoločným
nehmotným kultúrnym dedičstvom, aj keď je žiaľ všade veľmi radikálne ohrozované
a nahrádzané nevhodnou elektrifikáciou, ktorá zvony poškodzuje.